Predseda siete Miestnych akčných skupín: Takáčovo hádzanie viny na predchodcov nesedí
Článok zverejnený na stránke EUROACTIVE.
Vlády Matoviča, Hegera a Ódora sú podľa agroministra Richarda Takáča hrobárom Miestnych akčných skupín. Podľa predsedu Národnej siete Miestnych akčných skupín Štefana Škultétyho ale problémy s MAS začali dávnejšie. „MAS boli vybrané v roku 2017, ale výzvy mohli vyhlasovať až v roku 2019. Za toto určite nemôžu predchádzajúce vedenia,“ hovorí.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) v utorok (25. februára) zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej sa venoval téme čerpania európskych peňazí na podporu Miestnych akčných skupín (MAS). No problémy s fungovaním MAS nedávno upozornila správa Najvyššieho kontrolného úradu.
MASky do problémov podľa Takáča dostal prístup jeho predchodcov na ministerstve, menovite Jána Mičovského (OĽaNO), Samuela Vlčana (nominant OĽaNO) a ministra úradníckej vlády Jozefa Bíreša. „MAS pochovali vlády Matoviča-Hegera-Ódora,“ tvrdí Takáč.
Ilustruje to na tempe čerpania. Kým za ostatný rok Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) vyplatila akčným skupinám 20 miliónov eur, predtým za štyri roky asi len polovicu tejto sumy dohromady. Čerpanie sa podľa neho podarilo urýchliť vďaka opatreniam, ktoré prijali ministerstvo a PPA.
O týchto tvrdeniach sme sa rozprávali so Štefanom Škultétym, ktorý je predsedom Národnej siete Miestnych akčných skupín.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč informoval, že sa v roku 2024 po rokoch pomalého čerpania podarilo zvýšiť tempo čerpania prostriedkov na projekty MAS. Aké sú podľa vás dôvody zrýchlenia?
Áno, tempo sa zrýchlilo. Treba ale doplniť, že 14 miliónov eur bolo vyplatených na projekty žiadateľov, ktoré boli schválené vo výzvach MAS a šesť miliónov eur bolo vyplatených na prevádzkové výdavky MAS a ich animačné aktivity ako napríklad semináre, exkurzie, propagačné materiály a podobne.
Toto je zároveň jeden z dôvodov zvýšeného čerpania, nakoľko do roku 2023 mali prevádzku z Programu rozvoja vidieka (PRV) na roky 2014 až 2022 financované len MAS z Bratislavského kraja. V roku 2024 k nim pribudlo ďalších viac ako 100 MAS z celého Slovenska. Tie mali dovtedy prevádzku financovanú z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) v gescii MIRRI SR.
Je ešte niečo iné za zrýchleným čerpaním?
Druhým dôvodom je podľa nás posilnenie personálnych kapacít Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktoré sme požadovali dlhodobo aj z pozície Národnej siete MAS SR. Okrem toho došlo skutočne k zjednodušeniu niektorých procesov na úrovni kontroly žiadosti o nenávratný finančný príspevok (ŽoNFP), avšak pri žiadosti o platbu už na to PPA nemyslela a kontroly sú rovnako zložité ako boli roky predtým.
Minister Takáč spolu s riaditeľom PPA Marekom Čepkom zrýchlenie vyplácania vysvetľovali prijatými opatreniami. Ako veľmi v tom pomohli? Čo z toho akčným skupinám najviac pomohlo?
Už spomínané navýšenie administratívnych kapacít a čiastočné zníženie byrokracie, ale aj zníženie počtu kontrol na mieste, čím sa celkovo skrátila doba, ktorá bola potrebná na preplatenie žiadostí o platbu (ŽoP).
Opatrenia ministerstva pôdohospodárstva a platobnej agentúry, o ktorých hovorí Richard Takáč:
- navýšenie administratívnych kapacít,
- zníženie byrokracie a zefektívnenie procesov,
- zavedenie takzvanej „malej investície“ do 100 tisíc eur,
- zníženie počtu vykonaných finančných kontrol na mieste – vzorka 5 percent,
- zavedenie zjednodušeného vykazovania výdavkov,
- zlepšenie komunikácie so žiadateľmi,
- pravidelné stretnutia s predstaviteľmi MAS.
Naďalej však neprimerane dlho trvá napríklad uzatváranie zmlúv, bez ktorých už žiadatelia nechcú ísť do realizácie projektov, pričom čas sa kráti. Nedarí sa nám dosiahnuť predĺženie termínu oprávnenosti výdavkov, ktoré je stále do 30. júna 2025. Niektoré projekty pritom ešte nie sú ani vyhodnotené, niektoré ešte ani predložené, nakoľko stále prebiehajú posledné výzvy MAS na predkladanie projektov.
Zjednodušené vykazovanie výdavkov spočíva v tom, že by sa nemalo kontrolovať verejné obstarávanie ani účtovné doklady, ale len to, či bol projekt zrealizovaný a či bol splnený účel projektu. Zatiaľ čo obstarávanie PPA naozaj nekontroluje, pri účtovných dokladoch je to naopak.
Môžete uviesť príklad?
Príkladom je nedávna kontrola projektu v nemenovanej obci, kde PPA na mieste realizácie projektu kontrolovala zhruba 20 rôznych dokladov vrátane smernice o vedení účtovníctva či osvedčenia o zvolení za starostu a doklady, ktoré už raz kontrolovali, lebo ich majú v elektronickej forme. Zároveň v rozpore s predpismi EÚ kontrolovali každú jednu položku rozpočtu, čo nemá so zjednodušeným vykazovaním výdavkov nič spoločné. Išlo pritom o projekt, ktorý má mať z eurofondov preplatených cca 15 000 eur.
Je komunikácia s ministerstvom a PPA lepšia?
V niektorých oblastiach áno, ako sú napríklad pravidelné stretnutia zástupcov MAS z jednotlivých krajov. Oceňujeme tento priestor na diskusiu, ale informácie, ktoré tu dostávame sa menia, často si protirečia a nemajú jednoznačnú písomnú podobu.
Najhoršie sú podľa nás zmeny alebo procesy, ktoré nie sú vopred odkonzultované so zástupcami MAS, ktoré sú akoby „prvými očami“ a prvým kontaktným bodom pre obce, podnikateľov aj občianske organizácie, ktoré sa uchádzajú o tieto zdroje. Pomoc pritom ponúkame pravidelne, ale akoby nás PPA aj MPRV SR nepovažovalo za partnerov. S prístupom riadiaceho orgánu k sieti MAS v Českej republike sa to nedá porovnávať.
Absolútne absentuje metodická podpora pre pracovníkov MAS zo strany kompetentných orgánov. V réžii Národnej siete MAS SR sa snažíme svojpomocne si robiť rôzne metodické pomôcky a od PPA by sme potrebovali ich aspoň odkonzultovať, ale nefunguje to. Rovnako neefektívne funguje systém otázok a odpovedí, na niektoré nemáme odpovede už takmer rok.
Minister Takáč za túto situáciu viní predchádzajúce vedenie ministerstva a platobnej agentúry. Vznikol celý problém skutočne v tomto období? A ako hodnotíte prístup k MAS počas bývalého vedenia na ministerstve a PPA (v rokoch 2020 až 2021 viedol PPA Jaroslav Jánoš a následne do roku 2023 Jozef Kiss)?
Určite nie. Hovoríme o programovom období 2014 až 2022, a to začalo v roku 2015, kedy boli vo vedení Riadiaceho orgánu a PPA súčasné vládne strany. MAS boli vybrané v roku 2017, ale výzvy mohli vyhlasovať až v roku 2019. Za toto určite nemôžu predchádzajúce vedenia.
Výborne to ilustruje graf čerpania kumulatívne ku koncu každého uvedeného roka. V rokoch 2015 až 2019, ktoré ministerstvo pôdohospodárstva na svojej tlačovej konferencii nespomenulo vôbec, bolo čerpanie 0,0 percent. Na základe toho by sa dalo povedať, že za minulých vedení sa to v rokoch 2022 a 2023 práveže rozbehlo, aj keď veľmi pomaly a za prehnanej byrokracie.
Alebo ešte lepšie situáciu do roku 2021 zobrazuje stav čerpania v opatrení LEADER v rámci programov rozvoja vidieka 27 krajín EÚ, medzi ktorými bolo Slovensko jednoznačne najhoršie a tento status si udržalo, žiaľ, dodnes.
Na problémy ste ale upozorňovali aj vtedy.
Považujeme za dôležité zdôrazniť, že Národná sieť MAS SR aj jednotlivé MAS upozorňovali na nedostatky, ktoré vytkol štátnym inštitúciám aj Najvyšší kontrolný úrad, všetky vedenia ministerstva aj PPA bez ohľadu na to, kto bol pri moci. Pre nás bolo najzložitejšie to, že sa ľudia vo vedení často menili, a teda každému novému riaditeľovi sme museli problematiku MAS vysvetľovať odznova. Tak ako aj teraz, aj predtým bol problém s komunikáciou, informovanosťou a metodickým usmernením MAS. Žiadne vedenie doteraz potenciál MAS nepochopilo a nevyužilo. Ak by áno, boli by kapacity MAS využívané aj v iných podporných programoch, ako napríklad v Česku.
Zlepší sa to v novom programovom období, ktoré začalo už pred dvoma rokmi?
Súčasné vedenie mešká s výberom MAS na obdobie 2023 až 2027. Tie mali byť podľa nariadenia EÚ vybrané koncom roka 2023. My dodnes nepoznáme ani len podrobné podmienky ich výberu a fungovania alebo ak aj niečo ministerstvo pôdohospodárstva pripravuje, tak opäť v duchu „o nás bez nás“, čo je na škodu veci. Na konci obdobia v roku 2029 budeme hasiť rovnaké problémy ako dnes.
Podľa štátneho tajomníka agrorezortu Vladimíra Vnuka sú momentálne schválené žiadosti o nenávratný finančný príspevok v sume 80 miliónov eur. Tvrdí, že teraz majú zabrať aj Miestne akčné skupiny s realizáciou projektov a majú tiež posielať žiadosti o platbu. Meškajú teda s projektami aj MAS a neposielajú žiadosti o platbu?
Nie je to tak a tieto čísla by sme radi upresnili na základe dát, ktoré pravidelne zverejňuje PPA. Na úrovni MAS je prerozdelených 90 zo 122,8 miliónov eur. Niekoľko miliónov eur už mesiace blokuje samotná PPA, čiže MAS ich nemôžu prerozdeliť. Jedná sa o korekcie z iných už zrealizovaných projektov, ktoré by mohli byť využité na iné projekty. MAS si teda svoju úlohu splnili a radi by pomohli aj s ďalšími fázami implementácie, ale v tomto súhra s PPA veľmi nefunguje.
Na úrovni PPA sú z toho schválené projekty v objeme 65 miliónov eur a z nich je zazmluvnených menej ako 50 miliónov eur (40 percent alokácie). Toto je vyslovene kompetencia PPA, takže v tomto by mali zabrať najmä oni. Viac ako tri mesiace čakania na zmluvu v poslednom roku implementácie je veľmi veľa.
Ako je to so žiadosťami o platbu?
Čo sa týka preplácania žiadostí o platbu, toto je opäť o priamom vzťahu medzi žiadateľmi a PPA. Ku koncu roka 2024 bolo preplatených len 23 miliónov eur. Koncom januára 2025 čakalo na kontrolu PPA takmer 600 projektov a okolo 250 žiadostí o platbu, čiže PPA má čo robiť aj bez toho, aby žiadatelia a MAS posielali ďalšie projekty a žiadosti o platbu.
Zároveň si treba uvedomiť, že stovky projektov boli zazmluvnené len v minulom roku po mesiacoch čakania na ich kontrolu, a teda potrebujú čas na realizáciu, prefinancovanie a až následne príde na rad aj predloženie žiadosti o platbu. Uvedené čísla hovoria o tom, že žiadatelia ani MAS nemeškajú a výkon, ktorý podávajú v podmienkach, v akých LEADER na Slovensku funguje, je obdivuhodný.
Dátum poslednej aktualizácie: 28. 2. 2025 9:08
