Na pohrebe Miestnych akčných skupín
Článok zverejnený na stránke EUROACTIVE.
Verejné prehadzovanie zodpovednosti za zlyhanie podpory vidieka cez Miestne akčné skupiny je unavujúce a za tie roky už vieme, že nikam nevedie. Písať články o hrobároch nebaví ani novinárov, no keď poznajú kontext, mali by ho do diskusie doplniť.
Poľno Brief je pravidelným komentovaným súhrnom vybraných správ, štatistík a udalostí z európskeho a zo slovenského agropotravinárskeho sektora.
Na pohrebe Miestnych akčných skupín
Kto pochoval Miestne akčné skupiny? Taký názov niesla utorková tlačová konferencia ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer-SD), na ktorej reagoval na správu Najvyššieho kontrolného úradu o zlyhaní štátu v podpore komunitného rozvoja na Slovensku.
Asi najvýstižnejšou odpoveďou by bola politická ľahostajnosť voči slovenskému vidieku. Miestne akčné skupiny na svoje problémy upozorňujú roky – všetkých zodpovedných ministrov a ministerky bez ohľadu na ich zafarbenie či schopnosti.
Zodpovedným inštitúciám na príklade zahraničných MASiek ukazovali, že riešenia existujú a nie sú zložité. To, že sa ich nikto nechytil, je dôkazom, že rozvoj vidieckych oblastí skrátka nie je politickou prioritou. Zatiaľ žiadnej vlády.
Namiesto toho sme si ale pozreli ďalšie kolo spoločenskej hry nájdi vinníka, v tomto prípade hrobára. A aj keď už vopred bolo jasné, ako to dopadne, zápletka je tentokrát predsa len o niečo zaujímavejšia.
Na tlačovej konferencii totiž vystúpil aj štátny tajomník agrorezortu Vladimír Vnuk, ktorý zhrnul hlavné zistenia NKÚ. Ministerstvo pôdohospodárstva v minulosti neplánovalo, neriadilo a nedostatočne nekomunikovalo a platobná agentúra nedodržiavala lehoty, menoval Vnuk.
Pohrebný slovník vystriedal odpadový: „Je to jedno smetisko, ktoré nám tu zanechali naši predchodcovia,“ hovoril nahnevaný Vnuk. Zároveň zdôraznil, že kontrolóri NKÚ skúmali obdobie rokov 2017 až 2023.
Podľa tejto logiky najhlbšiu dieru do hrobu MAS vykopal zrejme sám Vnuk. Pri pohľade do jeho životopisu zistíme, že v rokoch 2016 až 2020 pôsobil v PPA – dokonca v jej najvyššom vedení ako výkonný riaditeľ a riaditeľ Sekcie financovania podpôr a rozpočtu.
Politicky rezort pôdohospodárstva vtedy viedla Slovenská národná strana a jedným zo štátnych tajomníkov na agoministerstve bol Anton Stredák, ktorého Takáč menoval šéfom svojho poradného zboru. O fungovaní PPA a rezortu v tomto období vieme pomerne dosť, pretože ho dopodrobna popísali policajti, prokurátori a sudcovia.
Ako pre portál EURACTIV Slovensko uviedol predseda Národnej siete MAS Štefan Škultéty, práve v tomto období treba hľadať zrod súčasných problémov komunitného rozvoja. Potvrdzuje to aj správa NKÚ, na ktoré sa odvolávajú Takáč a Vnuk.
Verejné prehadzovanie zodpovednosti za zlyhanie podpory vidieka cez Miestne akčné skupiny je unavujúce a za tie roky už vieme, že nikam nevedie. Písať články o hrobároch nebaví ani novinárov, no keď poznajú kontext, mali by ho do diskusie doplniť.
Väčšina ľudí na Slovensku netuší, čo vôbec Miestne akčné skupiny sú a čo robia, no vedia, že sú s nimi problémy, ktoré pravidelne rozhádajú politikov.
MASky robia veľa dobrej práce. Zbližujú miestne komunity už len tým, že im dávajú možnosť rozhodovať o tom, na akom vidieku budú žiť: či podporia miestneho farmára, opravia škôlku, vydajú spoločnú knihu, pomôžu rómskej komunite alebo zorganizujú tančiareň pre seniorov. Pre najmenšie obce je to v súčasnosti dokonca posledný zdroj peňazí na akékoľvek verejné investície, keďže od klasických eurofondov už sú prakticky odstrihnuté.
V kontexte krajiny ide o drobnosti, no keby Slovensko vedelo poriadne využiť desiatky až stovky miliónov eur, ktoré nám dáva EÚ na komunitný rozvoj, v spoločnosti by mohla byť vďaka tomu lepšia nálada aj väčšia súdržnosť.
Dátum poslednej aktualizácie: 28. 2. 2025 9:08
